Každý človek má svoju hodnotu alebo ako na hodine literatúry pracovať s denníkom

Či si to už chceme priznať alebo nie, doba, v ktorej žijeme, nie veľmi praje tolerancii, súcitu, vzájomnej pomoci. Skôr opak je pravdou. Denne sme svedkami rôznych konfliktov, rozbrojov medzi ľuďmi, agresivity či nenávisti. No a v takomto prostredí vyrastajú aj naše deti. Spomínané prvky neadekvátneho správania sa zo sveta dospelých presúvajú aj za brány škôl. Učiteľ často namiesto toho, aby učil, denne rieši množstvo konfliktov, agresivita narastá, znížené známky zo správania vôbec nepomáhajú a čo je najhoršie, z roka na roka pribúda počet žiakov s rôznymi poruchami správania. Deti strácajú rešpekt pred svetom, ale aj pred sebou.  Staré osvedčené metódy nezaberajú. Človek si často v takejto situácii len povzdychne: „ Tak a čo bude ďalej? Kadiaľ potom vedie cesta?“ Možností je určite veľa, ale ktoré sa reálne využívajú? Na mnohé veci niet času, peňazí alebo chuti. Pomôcť by mohla etická výchova, občianska náuka, náboženská výchova. Určite sa problematike hodnôt, sebapoznávaniu, úcte k iným na týchto hodinách aj pozornosť venuje, ale zdá sa,  všetko je to málo.

Keď som v spleti teórií a metód hľadala niečo, čo by aj mňa naštartovalo k inému, k akémusi novému vnímaniu sveta detí, narazila som na metodickú príručku pre pedagógov a rodičov pri výchove detí sebapoznávaním a využitím motivačných rozprávok a tvorivých denníčkov  Som kráľom svojho sveta, ktorú napísala učiteľka 1. stupňa Základnej školy v Dubovciach Darina Vranová. Ona sama v príručke píše: „Súčasné deti sa často nesprávajú tak, ako by sme si to my dospelí predstavovali. Niekedy ich nechápeme, inokedy trestáme a v tom najlepšom prípade hľadáme nové výchovné postupy. No nie vždy použijeme také, ktoré by deti pozitívne formovali. Skôr naopak. Kvôli neadekvátnym prístupom sa deti často ešte viac od dospelých vzďaľujú.“

Už Sokrates považoval sebapoznávanie za privilegovaný spôsob zušľachťovania vlastnej duše a dosahovania cnosti. Darina Vránová vymyslela rozprávky, prostredníctvom ktorých učí deti vyznať sa v sebe. Sama hovorí: „Vo vlastnostiach súčasných detí vidím dar. Sú emočné, pocitové, impulzívne, zároveň inteligentné. Ako pomôcť deťom s týmito charakterovými rysmi? Potrebujú pozornosť, čo zabezpečuje denník. Potrebujú sa vyznať v sebe, čo zabezpečujú sebapoznávacie rozprávky. Rozprávky vysvetľujú, ako vznikajú emócie, ako na posmešky reagovať,  ako využiť vďačnosť pri vysvetľovaní potreby starania sa o veci, ktoré nás obklopujú. Ako ale môžeme pomôcť deťom vyznať sa v sebe? Jedine tak, že sa dokážeme aj sami vyznať v sebe. Jedine tak, že pochopíme funkciu pocitov a emócií v našom vnútornom svete a prestaneme sa ich báť a zvaľovať vinu za ich vznik na niekoho iného.“

Jednou z ciest je možno práve práca s denníkom, teda s vlastnými pocitmi žiakov. Premýšľala som nad tým, ako zakomponovať  prácu s denníkmi na druhý stupeň základnej školy tak, aby táto práca bola pre žiakov nielen príťažlivá, ale zároveň by nenarušila vyučovací proces, vychádzala by priamo z tematických plánov, prebrali by sme požadované učivo, ale zároveň by sme urobili aj niečo navyše. Pretože som slovenčinárka, napadlo mi, že denníky využijem predovšetkým na hodinách literárnej výchovy a využijem na túto formu vyučovania také texty z učebnice, ktoré akosi sami od seba nabádajú nielen k zamýšľaniu sa nad literárnym dielom, ale aj  nad samým sebou.

Gabriela Futová – Poškoláci (práca s denníkom)

Ročník: siedmy

Téma: Detský hrdina v literatúre

Učivo: Gabriela Futová – Poškoláci

Časová dotácia: 2 hodiny

Cieľ:

Poznávací:

–  žiak pozná podstatu  prozaickej tvorby, vie definovať, čo je román a poviedka,

–  pozná znaky  prózy,

–  vie, čo je slang,

–  rozpozná hlavného hrdinu v úryvku,

– vie, že dialóg je charakteristickým prostriedkom literárnych postáv,

– vie odlíšiť prozaickú a básnickú podobu textu,

– pozná základné informácie o živote a diele slovenskej  autorky Gabriely Futovej.

Komunikačný:

–  žiak pozná podstatu aktívneho počúvania,

–  rozvíja  svoje  verbálne písomné zručnosti,

–  žiak dokáže prezentovať vlastný text,

–  žiak vie napísať kratší umelecký útvar – záver,

–  vie zapísať svoj názor do denníka,

–  dokáže hodnotiť texty,

–  je schopný  získať informácie  z viacerých zdrojov,

–  dokáže verejne vystupovať a prezentovať sa,

–  pri ústnom prejave primerane uplatňuje  paralingvistické javy.

Medzipredmetové vzťahy: informatická výchova, etická výchova

Pomôcky: Literárna výchova pre 7. ročník (Mgr. Daniela Petríková), internet, PC, denník

METODICKÝ POSTUP

1. vyučovacia hodina:

1. Úvodná časť

Evokácia

Napíšeme na tabuľu slovo POŠKOLÁCI. Povieme žiakom, nech napíšu, čo im napadne pri pohľade na toto slovo. Voľne píšu 2 minúty. Dobrovoľníci prečítajú svoje názory.

2. Hlavná časť

Uvedomenie si významu

Povieme žiakom, že o poškolákoch písala aj známa slovenská autorka Gabriela Futová.

Pred čítaním žiakom zadáme nasledujúce úlohy:

1. Vyhľadaj v texte slang.

2. Vypíš dva dialógy.

3. Nájdi a charakterizuj hlavnú postavu.

Po prečítaní úryvku žiaci odpovedajú na otázky.

V ďalšej časti hodiny ich rozdelíme do skupín.

Úlohy pre skupiny:

1. skupina: Nájdite na internete informácie o Gabriele Futovej.

2. skupina: Urobte dramatizáciu záverečnej časti úryvku, kde Šárka povie Ksichtovi, že päťky nedostala.

3. skupina: Vymyslite iný záver ukážky a urobte jeho dramatizáciu.

4. skupina: Napíšte svoj názor, prečo sa Ksicht Šárke posmieval, prečo ju ponižoval      a znevažoval. Zamyslite sa nad tým, či ste sa v škole s takouto formou správania už stretli.

Poznámka: Ak žiaci nestihnú urobiť úlohy na 1. vyučovacej hodine, pokračujú na druhej.

2. vyučovacia hodina:

V úvode 2. vyučovacej hodiny žiaci prezentujú svoje úlohy. Potom žiakom prečítam nasledujúci text, ktorého autorkou je Darina Vránová.

Všetci máme vysokú hodnotu

Všetci máme telo, ktoré pracuje ako dokonalý stroj. Aby stále fungovalo perfektne, musíme sa o neho starať. Všetci máme city, pocity, emócie, vďaka ktorým cítime radosť, strach, keď máme byť opatrní, hnev, keď nám niekto ubližuje, smútok, keď sme o niečo alebo niekoho prišli. Keby sme nemali city, pocity, emócie, boli sme ako stroje. Všetci máme dary vo vnútornom svete. Niekto krásne kreslí a svojimi kresbami poteší naše oči. Niekto krásne spieva, poteší náš sluch. Niekto vie šikovne počítať a vďaka tomu sa môže ďalej rozvíjať technika. Niekto má rád slovenský jazyk, tvorí pútavé slohové práce. Niekto je šikovným športovcom, niekto ľudí rád zabáva, niekto rád pomáha, niekto sa stará rád o prírodu a zvieratá. Takto by sme mohli pokračovať donekonečna, lebo tých našich darov je veľmi veľa. Keby sme mali každý len jeden dar, svet by nebol taký bohatý. Čo je najdôležitejšie, máme dar reči. Môžeme komunikovať písomne, môžeme komunikovať ústne. Reč sme si utvorili, aby sme mohli všetky tie zázraky okolo nás pomenovať. Ako už aj pri práci s denníkom vieme, reč nám slúži na vypúšťanie našich trápení z vnútorného sveta von. Slovným pomenovaním trápení či do denníku alebo ústne sa nám uľaví. Trápenia premenené na slovíčka sú vonku a nám je ľahšie. VĎAKA TOMUTO MÁME VŠETCI ROVNAKÚ VYSOKÚ HODNOTU. Niektorí ľudia a  aj niektoré deti si myslia, že vysokú hodnotu nemajú, ubližujú posmeškami, bitkami a týmto sa snažia vysokú hodnotu znížiť aj ostatným. Tomuto sa hovorí ponižovanie. Je len na nás, či si svoju hodnotu necháme stiahnuť nadol alebo si ju udržíme. Ak dokážeme otvorene povedať, že sa nám ubližuje. To nie je žalovanie, to je rešpekt k svojmu telu a k svojim pocitom. Ak dokážeme aj kamarátovi, ktorý ubližuje povedať, že toto správanie sa nám nepáči, to je rešpekt k telu a pocitom iných. Všetci máme vnútri svedomie, je to pocit, pomocou ktorého vieme, že sme neublížili. Človek, ktorý sa má rád, nerobí veci, ktoré mu znižujú jeho vysokú hodnotu. Je na nás, či chceme byť spokojní so sebou. Tak si chránime tú svoju vysokú hodnotu. Človek nie je stvorený, aby ubližoval. Nikto nemá právo ubližovať nám ani fyzicky ani psychicky. Chráň si svoju hodnotu, lebo ju máš vysokú!

Spýtame sa žiakov, prečo teda Ksicht ubližoval Šárke. (Mali by sa dopracovať k odpovedi, že to bolo preto, lebo necítil, že má nejakú hodnotu, a tak vlastne trpel. Z tohto utrpenia ubližoval iným, posmieval sa, ponižoval, manipuloval. V podstate bol veľmi múdry a šikovný, lebo dokázal získať jednotky, keď chcel, ale on naschvál dostával päťky preto, aby na seba upozorňoval takýmto spôsobom. Mohol zaujať aj ináč, ale nezvolil si pozitívnu cestu, lebo možno nechcel alebo o nej nevedel.) Potom žiakom zadáme denníkovú tému. Píšu približne 10 minút. Po napísaní DOBROVOĽNE tí, ktorí chcú, čítajú svoje zápisy. Nikdy nikoho nenútime čítať nasilu! Denníky uložte na miesto, kde žiaci nemajú voľný prístup. Žiaci musia mať pocit, že denník je len ich a nikto iný nesmie mať k nim prístup.

Denníková téma:

Hľadaj na sebe veci, ktoré majú vysokú hodnotu. (Či už sa to týka tela, darov, pocitov, činností, pomoci iným.)

3. Záverečná časť

Reflexia

V závere ešte raz zopakujeme poznatky o autorke a pojmy: dialóg, slang, hlavný hrdina, próza. Žiaci si sami vymysleli takýto záver z hodiny: „Len ten človek, ktorý si neváži svoju vlastnú hodnotu, sa bije, manipuluje iných, je agresívny a závidí.!“

Analýza hodiny:

Žiaci väčšinou nemali problém odhaliť pozitíva, ktoré sa v nich ukrývajú. No našli sa aj takí, ktorí nenapísali nič a povedali, že nie sú v ničom dobrí. Sadli sme si potom do kruhu a poprosila som spolužiakov, aby im povedali, v čom sú výnimoční. Na každom niečo našli. Z reakcií detí som vycítila, že boli spokojní. Práve v tejto chvíli sa možno hlbšie zamysleli prvý raz nad sebou, lebo sa asi s takouto možnosťou ešte nestretli. V ďalšej fáze (záleží od vyzretosti detí v triede) sa dá s denníkom pracovať aj tak, že im povieme, aby napísali, kedy sa oni stali obeťou podobného ponižovania alebo či oni niekedy takto niekoho ponižovali. Opýtajte sa ich, či im je to ľúto (ak oni niekoho ponižovali) alebo či dokážu odpustiť tomu, kto ich ponižoval.

Takýto spôsob vyučovania zahŕňa v sebe osvojovanie pojmov z literatúry, čítanie s porozumením, tvorivú dramatiku, prácu s denníkom. Žiaci sa pri týchto činnostiach vo väčšine prípadov nenudia.

PaedDr. Jaroslava Koníčková