To by ste neverili, po čom niektorí žiaci najviac túžia. Moji ôsmaci tvrdia, že jednou z najkrajších vecí, ktorú môžu počas školského roka zažiť, je spanie v ubytovacej časti našej školy. Ešte šťastie, že máme priamo v škole aj ubytovacie zariadenie, lebo spanie na karimatke priamo v triede by ma veľmi nelákalo.

A tak sa 7. júna 2013 ich sen stal konečne skutočnosťou. Stretli sme sa o 19.00. Aby sme čo najrozumnejšie využili spoločný večer, navrhla som im, že by sme mali pouvažovať nad výberom ich budúcej školy a o tom, čo vlastne chcú v živote robiť. Na moje prekvapenie sa tejto úlohy zmocnili celkom vážne, a tak sme spoločne niekoľko hodín diskutovali. Prišla som na to, že najväčší záujem majú o hotelové školy. Je to asi prostredím, v ktorom žijeme a pracovných možností je tu viac než málo. Našťastie hotelov pre turistov je dosť. Uvidíme však, aká bude realita v deviatom ročníku, keď záväzne budú vypisovať svoje prihlášky.

Po našej spoločnej diskusii o povolaniach nasledovali aktivity zamerané na formovanie životných cieľov a zamýšľali sme sa tiež nad dôležitými hodnotami v živote človeka. Uvedomujem si totiž, že ak má mať žiak nejakú vnútornú motiváciu, musí vedieť, za čím má ísť. Darmo sa učiteľ žiakov snaží motivovať, keď oni vlastne často ani nevedia, čo chcú. Preto by sa vo vyšších ročníkoch mali čo najčastejšie s rodičmi aj s učiteľmi rozprávať o svojich snoch, túžbach, o tom, čo cítia, že by mohli v živote robiť. A samozrejme, mali by to za pomoci dospelých rozumne skĺbiť s realitou na pracovnom trhu. V súčasnosti prežívame v práci väčšinu svojho života, a tak správny výber povolania je dôležitejší, ako si často myslíme. Za veľmi dôležité považujem tiež čo najčastejšie s deťmi hovoriť o tom, ako prežívať čo najplnohodnotnejší život. A teda aj diskusie o správnom stravovaní, aktívnom využívaní voľného času, o efektívnom využívaní médií, správnom výbere voľnočasových aktivít, kamarátov, vzťahov, o aktívnom pohybe, ochrane prírody by sa mali stať dominantou v našom školskom systéme. Viem, že je veľa iných vecí, ktoré treba v škole naučiť. Ale naučiť deti skutočne žiť a byť pri tom šťastným človekom, to je učivo na nezaplatenie.

Ale vrátim sa ešte k našej spoločnej noci s ôsmakmi. Na záver som ich vyzvala, aby sme si navzájom poďakovali za všetko pekné a dobré, čo sme v tomto školskom roku prežili. Neviem, či to bolo atypickým prostredím, alebo praskajúcim plameňom v krbe, moji ôsmaci ma naozaj milo potešili svojimi názormi a súvislým rozprávaním na mnohé témy. Potom ich už čakalo len vytúžené spanie v ubytovacej časti našej školy. To už ale musia posúdiť oni sami, či sa naozaj dobre a sladko vyspali. Ja teda nie! Ale práve v tejto chvíli im odpúšťam to neustále chodenie na WC, behanie po chodbách, pokračujúce hlučné diskusie až do piatej rána či sledovanie, či som už zaspala. Nie, nezaspala som! Ale aj to patrí k mojej práci. A v pondelok sa už teším, že ich opäť uvidím.

PaedDr. Jaroslava Koníčková